Obec Vyšný Mirošov je situovaná na východnom Slovensku, v Prešovskom samosprávnom kraji. Územie obce sa nachádza v severnej časti pohoria Nízke Beskydy a od okresného mesta Svidník je obec vzdialená 13 kilometrov. Vyšný Mirošov je hraničnou obcou, pričom na severnom okraji susedí s Poľskom.
Obec Vyšný Mirošove bola založená v rokoch 1553 - 1567. Jej názov sa vyvíjal z pôvodného Felsö Meraso (1567), neskôr ako Felsso Mireso (1572), Felsö Miroso, Mirosso (1618), Miroscha (1786), Horní Mirosa (1808), Vyšný Mirošov (1920).
Najstaršia písomná správa o existencii obce je v listine z roku 1567. Ide o záznam výmeru chotára Vyšného Mirošova na účely novej výstavby. V tomto prípade sa potvrdzuje, že Vyšný Mirošov má pravdepodobne čas svojho vzniku na začiatku 16. storočia, lebo 8-ročný rozdiel medzi dosiaľ známymi údajmi dvoch príbuzných osád je veľmi krátky.
Vyšný Mirošov patril v tom období panstvu Makovica. Makovické panstvo poslalo „brata Miroša“, aby začal budovať novú osadu – Vyšný Mirošov (1597). V jeho osade žila rodina šoltýsa a tri železiarske rodiny. Išlo však o vitálnych obyvateľov, keď do roku 1600 zabezpečili výstavbu už vtedy veľkej obce s 19 poddanskými a jednou až dvoma šoltýskymi chyžami (domami). Osadníkom štyroch šoltýskych dvorov patril mlyn (1618), ale počet domov sa neskôr zmenšil o päť. V obci pôsobil pravoslávny duchovný (baťko) a pribudli dve železiarske rodiny.
Roku 1781 kráľ Jozef II. vydal rozkaz o novej komasácii, t.j. o zavedení pozemkového katastra (súpis pozemkov s opisom a podrobnými údajmi o ich charakteristike). Pôda poddaných bola oddelená od panských pozemkov a táto skutočnosť, zvýhodňujúca pánov, bola zapísaná do osobitných katastrálnych kníh.
V 18. storočí patril Vyšný Mirošov Aspremontom. V rokoch 1850-1890 tu bolo veľké vysťahovalectvo. V 19. storočí obec patrila Sečéniovcom.
V období 1. a 2. svetovej vojny obsadilo obec Vyšný Mirošov ruské vojsko a na česť sovietskych letcov je v obci postavený pamätník.
Ide o jednoloďovú neskoroklasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z obdobia pred rokom 1863. Pôvodne patril Gréckokatolíckej cirkvi. Úpravami prešiel na začiatku 20. storočia. Interiér je plochostropý. Nachádza sa tu baldachýnový oltár s obrazom Ukrižovania z doby vzniku chrámu, obnovený v prvej polovici 20. storočia a ikonostas z prvej polovice 19. storočia, teda ešte z predchádzajúceho dreveného chrámu. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami a výraznými opornými piliermi. Veža je členená lizénovým rámom a ukončená zvonovitou helmicou s laternou a malou cibuľou
Vojnový cintorín je z prvej svetovej vojny z rokov 1914 - 1918. Obnovený bol v rokoch 2005 - 2008. Priestor má pôdorys štvorca.
