Najstaršia písomná správa o existencií obce je v listine z roku 1567. V tomto prípade sa potvrdzuje naša domienka o tom, že Vyšný Mirošov má pravdepodobne čas svojho „narodenia“ na začiatku 15. storočia, lebo 8-ročný rozdiel medzi dosiaľ známymi údajmi dvoch príbuzných osád je veľmi krátky. A takmer dvakrát väčšia výmera chotára Vyšného Mirošova vzbudzuje podozrenie zo svojrázneho paternalizmu.
Kým nebudú iné dôkazy, uspokojíme sa konštatovaním, že makovické panstvo poslalo „brata Mirosa“, aby začal budovať novú osadu – Vyšný Mirošov (1957). V jeho osade žila rodina šoltýsa a tri železiarske rodiny. Išlo však o vitálnych obyvateľov, keď do roku 1600 zabezpečili výstavbu už vtedy veľkej obce s 19 poddanskými a jednou až dvoma šoltýskymi chyžami (domami). Osadníkom štyroch šoltýskych dvorov patril mlyn (1618), ale počet domov sa zmenšil o päť. V obci pôsobil pravoslávny duchovný (baťko) a pribudli dve železiarske rodiny.
V 18. storočí patril Vyšný Mirošov Aspremontom. Roku 1781 kráľ Jozef II. vydal rozkaz o novej komasácii, t.j. o zavedení pozemkového katastra (súpis pozemkov s opisom a podrobnými údajmi o ich charakteristike). Pôda poddaných bola oddelená od panských pozemkov a táto skutočnosť, zvýhodňujúca pánov, bola zapísaná do osobitných katastrálnych kníh.
